Se Sofií jsme přes Instagram v kontaktu už delší dobu, řešily jsme spolu spoustu otázek ohledně aprobace a nakonec jsem ji i pomohla s přípravou na Fachsprachprüfung. Sofii najdeš na Instagramu jako @dr.sofiabohac na začátku října Fachsprachprüfung úspěšně složila a skrze tento článek se podělila o své dojmy. Zkoušku v rámci získání aprobace dělala v Sasku a to v Drážďanech. Průběh Fachsprachprüfung vypadá ve všech spolkových zemích podobně, ale zároveň se v každé trochu liší. Například v Sasku-Anhaltsku má zkouška dokonce čtyři části a ne jenom tři, jak je to ve většině spolkových zemích.
Skúška sa skladá z troch častí, prvá časť je odber anamnézy. Pacienta fyzikálne nevyšetrujete, nemeriate tlak, neauskultujete, nemeriate teplotu, preto nepotrebujete nič, okrem pera na zapísanie anamnézy.
Anamnéza sa píše na čistý papier, nemáte žiadnu predpripravenú predlohu anamnestického dotazníka, preto musíte dávať pozor, aby ste sa NIČ nezabudli opýtať a sami si vytvoriť logický sled odberu anamnézy.
Pacient je herec, ktorý môže rozprávať ako Hochdeutsch, tak aj v saskom nárečí. Takto to bolo aj v mojom prípade. Pacient môže byť úzkostlivý, odbiehať od témy, môže od vás chcieť, aby ste mu vysvetlili priebeh akéhokoľvek vyšetrenia, musíte byť schopní vysvetliť priebeh všetkých zobrazovacích vyšetrení a základných terapeutických postupov. Musíte vedieť prejaviť empatiu a ak to situácia vyžaduje, upokojiť a usmerniť pacienta.
S pacientom musíte komunikovať laicky – to znamená, že ak sa ho pýtate či má napr. opuch, použijete pojem Schwellung. V lekárskej správe a v rozhovore s Oberarztom (tretia časť) musíte používať odborné medicínske termíny, čiže v tomto prípade Ödem.
Druhou časťou je písanie lekárskej správy, na to už máte predpripravené kolonky. Musíte ovládať samozrejme konjunktív a správne ho používať. Času je naozaj málo! Musíte napísať nespočet Arztbriefov, aby ste to dokázali stihnúť a pracovať s časom, ktorý k dispozícii máte. V anamnéze musí byť zdokumentované všetko relevantné, za použitia odborných medicínskych termínov.
Tretia časť je rozhovor s Oberarztom – musíte správne stanoviť diagnózu, diferenciálnu diagnózu, indikovať vyšetrenia a terapiu. S Oberarztom rozoberáte pacientov case. Oberarzt sa môže dodatočne pýtať na anamnestické údaje, či ste im dostatočne porozumeli. Je potrebné byť pripravený aj vedomostne, tak, ako na naše štátnice na lekárskych fakultách. Je to na báze diskusie.
Pred touto časťou nemáte žiaden čas na prípravu ani poznámky! Hneď ako dopíšete Brief, presúvate sa na tretiu časť!
Posledná časť je preložiť písomne 12 latinských medicínskych termínov do nemčiny. Máte na to 5 minút.
V súbore „Briefe Dresden“ sú diagnózy, ktoré sa vyskytujú na skúške. Tento dokument som získala z facebook skupiny Slovenskí a českí lekári v Nemecku. Každým rokom sa niektoré diagnózy pozmenia, niektoré pribudnú. Celkom je to asi 150 A4-iek. Slovíčok je 27 A4-iek.
K príprave som využila amboss.de, doccheck, knihu Fälle klinische Notfallmedizin a Menschen im Beruf Medizin B2/C1.
Na skúšku som sa začala pripravovať po druhej štátnici, čiže niekedy vo februári/marci, ale veľmi obmedzene, sústredila som sa na štátnice. Venovala som tomu 120 hodín od februára do augusta (používam appku, kde si meriam čas strávený aktívnym učením) + 5 dní Hospitation v Nemecku. Mesiac pred skúškou intenzívne, každý deň 6-7 hodín čistého času.
Pomohli mi dokument „Dresden Briefe“ – dopredu vedieť, aké diagnózy sa vyskytujú, je to ako mať k dispozícii otázky ku štátniciam a vedieť sa na ne dopredu adekvátne pripraviť a stránka Amboss.de, samozrejme aj naše spoločné konzultácie.
Nepomohli mi neaktuálne informácie z niekoľkých rokov dozadu, lebo tá skúška sa dynamicky mení a je potreba mať prehľad čo najaktuálnejších informácií, ideálne od ľudí, ktorí ju majú čerstvo za sebou, nie od lektorov, ktorí učia tú istú schému niekoľko rokov.
Skúšku hodnotím pozitívne, troška som zavtipkovala a urobilo to dobrú atmosféru, viackrát sme sa zasmiali, Oberarzt bol veľmi milý a nesnažil sa ma nijakým spôsobom “nachytať”, ani nechcel podrobné informácie. Avšak každý ma pridelenú inú komisiu.
Herec – pacient používal Hochdeutsch pri odpovediach na vyslovene relevantné anamnestické otázky, takže podstatné veci nebol problém rozumieť. Do nárečia prešiel, keď hovoril napr. o svojej práci, alebo o svojom “životnom štýle”, to som zachytila každé tretie slovo no… 😀
Organizácia bola jasná, dostala som list s pokynmi, kde a kedy sa bude skúška konať, je potrebné sa dostaviť o 20min skôr 🙂 potom sa už len preukázať občianskym preukazom a ak prídete na rad, organizátor vám dá už len v krátkosti pokyny k priebehu skúšky
Výsledok som dostala hneď :-), komisia má pár minút na rozhodnutie.
Sofii ještě jednou děkuji za sdílení svých dojmů ze zkoušky a cenných zkušeností a tipů.
Připravujete se na Fachsprachprüfung a chtěli byste si zkoušku zkusit „nanečisto“? Potřebujete si natrénovat odběr anamnézy a rozhovor s pacientem? Nebo jak komunikovat s lékařem kolegou a používat odborné výrazy? Pak mě kontaktujte přes e-mail nebo na instagramovém profilu Lekarkouvnemecku.
Chcete pracovat v Německu jako lékař/ka, ale nevíte, jak vyřídit aprobaci? Chtěli byste návod, kdy nebudete muset nic nikde složitě studovat? Objednejte si eBook “Lékařem v Německu I”, najdete v něm všechny potřebné informace pro vyřízení aprobace v zemích bývalého východního Německa (tedy v Berlíně, Braniborsku, Durynsku, Meklenbursku-Předním Pomořansku, Sasku a Sasku-Anhaltsku).
Pokud teď řešíte zda odejít do Německa nebo ne, mohl by vás zajímat e-book s 10 nejčastějšími dotazy a odpovědmi na ně. V e-booku najdete odpovědi například na tyto otázky: